Vo veku 101 rokov nás opustil profesor Ján Plesník, významný slovenský vedec a dlhoročný riaditeľ výskumného ústavu v Lužiankach pri Nitre. Hoci jeho meno je najviac späté s nitrianskym regiónom, jeho celoživotné dielo v oblasti živočíšnej výroby a šľachtenia hospodárskych zvierat malo dosah na celé Slovensko – vrátane vidieckych oblastí, akými sú Poltársky okres a Veporské vrchy.
Profesor Plesník zasvätil svoj život výskumu, ktorý mal priamy vplyv na každodennú prácu poľnohospodárov. Jeho odborné poznatky o chove a šľachtení hospodárskych zvierat nachádzali uplatnenie aj v horských a podhorských oblastiach, kde chov dobytka a oviec tradične patrí medzi základné zdroje obživy. Práve v regiónoch, ako je ten náš pod Veprom, si ľudia dodnes vážia prácu, ktorá stojí za kvalitou miestnych produktov.
Vedec, ktorý rozumel vidieku
Hoci sa jeho kariéra odvíjala v akademickom prostredí, profesor Plesník nikdy nestratil kontakt s realitou slovenského vidieka. Jeho výskum nebol uzavretý v laboratóriách – slúžil družstvám, farmárom a rodinám, ktoré sa živili pôdou a chovom zvierat. Aj v utekáčskom regióne, kde sa mnohé rodiny ešte donedávna venovali drobnému chovu a hospodáreniu na lúkach a pasienkoch, je takýto odkaz mimoriadne blízky.
Storočnica, ktorú profesor Plesník prežil, je svedectvom o tom, aký dlhý kus cesty prešlo slovenské poľnohospodárstvo. Od tradičného gazdovania cez družstevné hospodárenie až po súčasné snahy o návrat k lokálnym a udržateľným formám produkcie. Jeho práca pripomína, že za každým litrom mlieka či kilogramom mäsa stojí nielen práca chovateľa, ale aj desaťročia výskumu a trpezlivého šľachtenia.
Inšpirácia pre mladú generáciu
Pre mladých ľudí z Utekáča a okolitých obcí, ktorí zvažujú štúdium poľnohospodárskych alebo prírodovedných odborov, je životný príbeh profesora Plesníka povzbudením. Ukazuje, že aj z malého regiónu sa dá vypracovať k špičkovej odbornosti a že práca s pôdou a zvieratami má hlboký zmysel aj v modernej dobe.
V čase, keď sa čoraz viac hovorí o potravinovej sebestačnosti a návrate k tradičnému hospodáreniu, je dobré si pripomenúť osobnosti, ktoré k tomu položili základy. Utekáč a jeho okolie zostávajú krajinou pastvín, lúk a lesov – a práve takéto prostredie bolo pre profesorov výskum vždy inšpiráciou.
Rodine, priateľom a všetkým, ktorí profesora Plesníka poznali, patrí v týchto dňoch úprimná sústrasť. Jeho odkaz však zostáva živý – v každom dobre vedenom chove, v každej úrode a v každom mladom človeku, ktorý sa rozhodne pokračovať v práci pre slovenský vidiek.