V posledných týždňoch sa v slovenskom verejnom priestore čoraz častejšie skloňuje slovo suverenita. Znie z tribún, z televíznych obrazoviek, z politických vyhlásení. Lenže skutočná suverenita nie je heslo na plagát ani fráza do diskusie. Je to schopnosť postarať sa o seba, o svoju obec, o svoj kraj — a zároveň vedomie, že sloboda nie je samozrejmosť, ale hodnota, ktorú treba chrániť.
V Utekáči a v celom Poltárskom regióne to dobre vieme. Naša história je históriou ľudí, ktorí sa spoliehali predovšetkým na seba, na svoju prácu, na svojich susedov. Huty, sklárne, drevorubači, pastieri — generácie pred nami nečakali, že im niekto zvonku vyrieši život. Budovali, obrábali, chránili. A keď bolo treba, aj bránili. Práve preto nám dnes nepripadá prirodzené, keď sa vlastenectvo používa ako plášť na zakrytie niečoho celkom iného.
Vlastenectvo sa pozná podľa skutkov, nie podľa slov
Kto je skutočný vlastenec? Ten, kto sa stará o svoju dedinu, kto sa zaujíma o to, čo sa deje v okrese Poltár, kto pomôže susedovi pri dreve na zimu alebo priloží ruku k dielu pri obecnej brigáde. Vlastenectvo sa neprejavuje tým, že niekto hlasno vyhlasuje, ako miluje svoju vlasť, a pritom znevažuje tých, ktorí ju naozaj bránia — často s nasadením vlastného života. Práve naopak: skutočná láska k vlasti je tichá, pracovitá a konzistentná.
Aj v našich veporských horách platí jednoduché pravidlo: keď niekto hovorí jedno a robí druhé, ľudia si to všimnú. Vidiecka komunita je malá, prehľadná, a pretvárka v nej nemá dlhú životnosť. Ak niekto hlása mier a pritom rozdeľuje spoločnosť, ak sa oháňa suverenitou a pritom podkopáva dôveru v inštitúcie, ktoré tú suverenitu majú chrániť — je to problém, ktorý sa dotýka aj nás, hoci sme od Bratislavy ďaleko.
Čo môžeme urobiť my, v Utekáči
Nemusíme sa zaoberať veľkou politikou, aby sme žili zodpovedne. Môžeme sa zaujímať o to, čo sa deje v našej obci, chodiť na zasadnutia obecného zastupiteľstva, podporovať miestne podujatia, starať sa o spoločný priestor. Môžeme učiť svoje deti, že sloboda a mier nie sú samozrejmé a že za ne nesú zodpovednosť aj ony. Môžeme si vážiť prácu druhých — či už je to učiteľka v škôlke, dobrovoľný hasič alebo ten, kto sa stará o turistické chodníky vo Veporských vrchoch.
Suverenita začína pri každom z nás. V tom, ako sa správame k sebe navzájom, ako si vážime prácu a obete druhých, ako sa dokážeme postaviť za pravdu aj vtedy, keď to nie je populárne. Utekáč a jeho okolie majú na to bohatú tradíciu — a je na nás, či ju budeme rozvíjať, alebo či ju necháme zapadnúť prachom.