Pred piatimi rokmi, na jeseň 2021, sa život v mnohých mestách aj na dedinách ešte len pomaly vracal do starých koľají. Pandémia ochromila obchody, služby aj medziľudské stretnutia. Kým veľké nákupné centrá v metropolách hlásili rekordné návštevnosti, v regiónoch ako Poltár a Utekáč si ľudia museli poradiť inak – spoliehali sa na miestne zdroje, susedskú výpomoc a prírodu okolo seba.
Práve v tom čase sa ukázalo, akú hodnotu má pre Utekáč a okolie blízkosť Veporských vrchov. Zatvorené prevádzky v meste nahrádzali prechádzky po lesných cestách, zber húb a čajovín, ale aj práca na vlastných záhradkách. Nivy – či už tie pomyselné pri potoku, alebo tie skutočné za domami – sa stali miestom, kde sa rodila sebestačnosť a pokoj.
Čo nás pandémia naučila
Kým mestské nákupné centrá dnes oslavujú päť rokov od otvorenia a počítajú milióny návštev, Utekáč si môže pripomenúť iné jubileum: päť rokov od chvíle, keď sme si začali vážiť miestne potraviny, susedov a ticho veporskej krajiny. Mnohí obyvatelia objavili staré ovocné sady, začali pestovať zeleninu alebo sa vrátili k tradičnému spracovaniu mlieka a mäsa. Práve tieto malé kroky držali komunitu nad vodou.
V okrese Poltár sa v tom období posilnila aj solidarita. Ľudia si navzájom nosili nákupy, delili sa o prebytok úrody a organizovali pomoc pre starších. Hoci štatistiky návštevnosti obchodných centier hovoria o rekordoch, pre vidiek je dôležitejšia iná štatistika – koľko rodín zostalo na svojej pôde a koľko mladých ľudí sa rozhodlo zostať alebo sa vrátiť.
Veporské nivy ako budúcnosť
Dnes, keď sa hovorí o piatich rokoch od pandemického otvorenia veľkých priestorov, Utekáč môže ponúknuť iný príbeh. Príbeh o tom, že hodnota nie je len v počte návštev, ale v kvalite života. Lúky a nivy vo Veporských vrchoch sú naším dedičstvom – poskytujú priestor na turistiku, cykloturistiku, zber lesných plodov a oddych.
Do budúcnosti by sme mali investovať práve do týchto miest: upraviť náučné chodníky, podporiť miestnych farmárov a remeselníkov, aby sa Utekáč stal atraktívnym nielen pre turistov, ale predovšetkým pre svojich obyvateľov. Pandémia nás naučila, že práve blízkosť prírody a pevné susedské vzťahy sú tým najcennejším, čo máme.
Päť rokov je krátky čas na veľké zmeny, ale dosť dlhý na to, aby sme si uvedomili, čo je podstatné. Utekáč a jeho nivy nepotrebujú milióny návštevníkov, aby boli výnimočné. Stačí, keď si ich vážime my sami – a keď sa o ne budeme starať tak, ako sa počas pandémie mnohí z nás naučili starať o seba navzájom.