Posledné správy o stupňujúcich sa dronových a raketových útokoch húsíov na saudskoarabské mestá Rijád a strategické ciele na Blízkom východe pôsobia na prvý pohľad vzdialene. Pre obyvateľa Utekáča, ktorý žije v objatí Veporských vrchov, sa však aj takéto správy môžu stať podnetom na zamyslenie – o tom, čo znamená bezpečie, pokoj a stabilita domova.
Keď sa nebo nad Rijádom zatiahne
Iránom podporovaní húsíovia opäť zaútočili na Saudskú Arábiu a koalícia síce väčšinu útokov zachytila, no napätie v regióne rastie. Pre bežného Európana ide o ďalšiu z mnohých správ z oblasti, ktorá je od nás vzdialená tisíce kilometrov. No práve v takýchto chvíľach si človek v malom podpolianskom regióne uvedomí, aké vzácne je prostredie, kde sa ráno zobudí do ticha lesa a nie do zvuku sirén.
Pokoj, ktorý si často nevšímame
Utekáč leží v doline potoka Utekáč v srdci Veporských vrchov, obklopený hustými bukovými a smrekovými lesmi. Práve tie sú pre miestnych nielen zdrojom dreva a hubárskej radosti, ale aj prirodzenou bariérou pred hlukom a zhonom sveta. Kto niekedy vyšiel na neďaleký vrch alebo sa len prešiel po lesnej ceste nad obcou, vie, že tu sa problémy zdajú byť menšie a vzdialenejšie.
Práve preto môže byť pohľad na svetové dianie pre nás užitočný – nie preto, aby sme sa báli, ale aby sme si vážili to, čo máme. Mier, stabilné susedské vzťahy a možnosť venovať sa svojej záhrade, rodine či práci v lese nie sú samozrejmosťou. Sú to hodnoty, ktoré si v mnohých častiach sveta nemôžu dovoliť.
Čo môže Utekáč ponúknuť svetu
Aj malá obec vo Veporských vrchoch môže byť príkladom. Život tu plynie pomalšie, ľudia sa poznajú, pomáhajú si pri práci v lese či na poli. Tradície, ktoré sa tu dodržiavajú – od fašiangov cez stavanie májov až po jesenné hody – sú živým dôkazom, že komunita má zmysel. A práve komunita je to, čo v časoch neistoty drží ľudí pohromade.
Zatiaľ čo svetové mocnosti riešia konflikty na Blízkom východe, my v Utekáči môžeme robiť to, čo je v našich silách: starať sa o svoje okolie, podporovať miestnych remeselníkov, chodiť na turistické chodníky a učiť deti láske k prírode. Možno práve tento tichý, vytrvalý život v horách je tou najlepšou odpoveďou na svetové nepokoje.
Veporské vrchy tu boli dávno pred nami a budú tu aj po nás. Ich lesy pamätajú časy vojny aj mieru, hladu aj hojnosti. Ak si z ich ticha vezmeme ponaučenie, možno pochopíme, že skutočná bezpečnosť nezačína na bojisku, ale v srdci človeka a v jeho vzťahu k domovu.