Kým svetové veľmoci riešia diplomatické napätie a vojenské cvičenia, v našom regióne pod Veprom riešime susedské vzťahy o čosi pokojnejšie. Zdrojová správa o hrozbách medzi Severnou Kóreou a USA nám pripomína, aké dôležité je udržiavať dobré vzťahy s tými, ktorí žijú hneď za plotom – či už ide o susednú obec, alebo o rodinu na druhej strane ulice. V Utekáči dobre vieme, že história nás naučila, že spolupráca a vzájomná úcta sú silnejšie ako akékoľvek hrozby.
História susedstva v našich končinách
Naše mestečko Utekáč, ležiace v srdci Veporských vrchov, bolo v minulosti domovom mnohých národností a kultúr. Žili tu spolu Slováci, Nemci, Rómovia aj Maďari, a práve toto spolužitie formovalo miestnu identitu. Nie vždy to bolo jednoduché, ale naši predkovia pochopili, že vzájomné rešpektovanie a pomoc sú kľúčové pre prežitie v drsných horských podmienkach. Aj preto sa u nás dodnes traduje, že keď sused potrebuje pomoc pri senách či zbere ovocia, nikto sa nepýta, odkiaľ je – jednoducho sa pomôže.
Dnes, keď svet čelí rôznym konfliktom, môžeme byť hrdí na to, že naša obec je príkladom pokojného spolužitia. Pravidelné komunitné akcie, ako sú stavanie mája, hody či stretnutia dôchodcov, posilňujú vzťahy medzi obyvateľmi. Práve tieto drobné gestá – pozdrav na ulici, výmena prebytkov z vlastnej záhrady alebo spoločné upratovanie okolia – sú našou odpoveďou na svetové konflikty.
Lokálne paralely: „cvičenia“ v našich lesoch
Kým veľmoci organizujú vojenské manévre, my máme vlastné „cvičenia“ – napríklad každoročné čistenie turistických chodníkov vo Veporských vrchoch. Do týchto aktivít sa zapája celá obec, od skautov až po seniorov. Spoločnými silami udržiavame značené trasy, vysádzame nové stromčeky a staráme sa o naše lesy, ktoré sú našou pýchou a zdrojom obživy. Tieto „manévre“ sú oveľa prospešnejšie – namiesto hrozieb prinášajú úrodu húb a čistý vzduch.
Aj naše záhrady sú miestom, kde sa prejavuje susedská spolupráca. Kto má prebytok uhoriek, podelí sa; kto má starú slivku, ponúkne ju na pálenie. Tento kolobeh darov a výmen je našou tradíciou, ktorá prekonáva hranice aj politické názory. V čase, keď sa svet delí na tábory, my sa spájame pri spoločnom stole s domácim chlebom a bryndzou.
A hoci nám do svetovej politiky nič nie je, uvedomujeme si, že mier a porozumenie začínajú práve u nás – v našich domácnostiach, na našich uliciach, v našich srdciach. Preto aj naďalej budeme pestovať to, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje. Lebo ako sa hovorí u nás pod Veprom: „Kto má dobrého suseda, má pokojný dom.“