Kým v americkom Texase práve riešia, či je v poriadku, aby na stenách školských tried viselo Desatoro, na našom malom Utekáči sa na túto tému pozeráme cez úplne iné okuliare. Nie sme síce svedkami súdnych sporov, ale otázka, čo všetko patrí do verejného priestoru, je nám dôverne známa. Veď stačí sa pozrieť na naše kultúrne domy, školy či obecné úrady, kde sa stretávajú staré symboly, pamätné tabule a moderné prvky.
Utekáč je obec, ktorá si zakladá na svojich tradíciách. Ešte donedávna sa v našich rodinách odovzdávali z generácie na generáciu nielen remeslá, ale aj morálne zásady, ktoré mali korene práve v biblických textoch. Hoci škola už dávno nie je miestom, kde by sa vyučovalo náboženstvo povinne, mnohí z nás si pamätajú časy, keď sa v triedach nachádzal kríž alebo obraz s Desatorom. Bolo to vnímané ako samozrejmosť, nie ako nátlak.
Dnes je situácia iná. V našom regióne, ktorý je známy svojou pohostinnosťou a úctou k starším, sa čoraz častejšie diskutuje o tom, ako nájsť rovnováhu medzi zachovaním kresťanských hodnôt a rešpektovaním rôznorodosti. Poltársky okres, podobne ako celé Slovensko, prechádza zmenami. Do obcí sa prisťahovali noví obyvatelia, mladí ľudia cestujú za prácou do zahraničia a prinášajú si domov iné názory. Táto miešanina pohľadov je výzvou, ktorej čelíme aj my.
Čo nám hovorí naša história?
Veporské vrchy boli vždy regiónom, kde sa stretávali rôzne vplyvy. Naša obec bola kedysi známa sklárňami, ktoré sem priviedli remeselníkov z ďalekých krajov. Už vtedy sa ukázalo, že spolužitie rôznych kultúr a tradícií nie je vždy jednoduché, ale prináša obohatenie. Možno aj preto sme tu vždy vedeli, že hodnoty ako úcta, tolerancia a vzájomná pomoc sú dôležitejšie ako akékoľvek nariadenia zhora.
Ak by sme si mali vziať z texaskej debaty ponaučenie, nie je to o tom, či Desatoro patrí na stenu triedy. Je to o tom, ako vnímame úlohu školy a verejného priestoru pri výchove detí. Na našej malej škole v Utekáči sa snažíme deťom vštepovať nielen vedomosti, ale aj slušnosť a čestnosť. Či už to robíme cez príbehy z histórie, cez zážitkové učenie v prírode, alebo cez spoločné aktivity, dôležité je, aby sme im odovzdali to, čo považujeme za podstatné.
Naše hodnoty v každodennom živote
Možno práve preto nás správy z Ameriky nenechávajú chladnými. Vidíme v nich zrkadlo našich vlastných dilem. Aj u nás sa vedú diskusie o tom, či by sa mali na obecných budovách obnoviť náboženské symboly, alebo či by sme mali dať prednosť neutrálnemu prostrediu. Niektorí starší obyvatelia by privítali, keby sa na pôvodné miesta vrátili kríže, iní, najmä mladší, sa obávajú, že by to mohlo niekoho vylúčiť.
Zdá sa, že odpoveď netkvie v extrémoch, ale v dialógu. Utekáč má jedinečnú príležitosť ukázať, že aj malá obec dokáže riešiť veľké otázky s nadhľadom a vzájomným rešpektom. Či už sa rozhodneme akokoľvek, dôležité je, aby sme o tom vedeli rozprávať a aby sme počúvali jeden druhého. Lebo práve v tom je naša sila – v komunite, ktorá drží pri sebe, aj keď sa názory rôznia.
A tak, kým v Texase budú súdy rozhodovať o Desatore, my tu vo Veporských vrchoch môžeme pokračovať v tom, čo nám ide najlepšie – žiť spolu, pracovať na svojich záhradách, stretávať sa na obecných slávnostiach a vážiť si jeden druhého. To je možno to pravé Desatoro, ktoré nepotrebuje byť vytesané do kameňa, ale je zapísané v našich srdciach.