Kým svet obletela správa o rekordnom počte dronov nad ruským územím, nás, v Utekáči a okolí, skôr zaujíma, čo sa deje nad našimi hlavami. Nie, nebojíme sa útokov, ale čoraz častejšie vidíme na oblohe malé svetielka, ktoré nie sú hviezdy ani lietadlá. Drony sa stali súčasťou nášho života – od mapovania lesov po Veporských vrchoch až po natáčanie svadieb v miestnom kultúrnom dome.
Od modlitieb za mier k pozorovaniu oblohy
Keď v správach počujeme o desiatkach obetí a stovkách zostrelených strojov, ťažko sa nám spája s pokojnou nocou v našej obci. Možno aj preto si mnohí z nás uvedomujú, aké dôležité je vážiť si ticho a bezpečie, ktoré tu máme. Naša obec nie je cieľom žiadnych konfliktov, ale technológie, ktoré dnes rozhodujú o osudoch ľudí na Ukrajine či v Rusku, sú tie isté, ktoré nám pomáhajú hľadať stratené ovce na lúkach alebo kontrolovať stavy lesnej zveri.
V posledných mesiacoch sa medzi miestnymi nadšencami rozprúdila diskusia o využití dronov pri monitorovaní stavu turistických chodníkov smerom na Sedlo Čierťaž alebo k prameňom Ipľa. Práve tieto trasy, ktoré denne prešľapávajú turisti aj domáci, si zaslúžia pozornosť. Kým vo svete drony ničia, my ich môžeme využiť na ochranu našej prírody – napríklad na sledovanie suchých miest v lese, kde hrozí požiar.
Čo nám drony prinášajú do Utekáča
Naša obec, známa svojou sklárskou históriou a malebnými zákutiami, sa pomaly otvára moderným technológiám. Miestny poľnohovorník, ktorý obhospodaruje lúky pod Veprom, si už objednal dron na presné hnojenie a postrek. Verí, že mu to ušetrí čas aj peniaze. A naša základná škola zasa plánuje využiť dron na výučbu geografie – deti by si mohli z vtáčej perspektívy pozrieť celú obec a okolité kopce.
Samozrejme, nie všetko je také ružové. S dronmi prichádzajú aj obavy o súkromie. Keď si niekto na dvore griluje, nechce, aby mu nad hlavou krúžil neznámy stroj. Preto aj my, redakcia utekac.sk, apelujeme na všetkých, ktorí drony používajú, aby tak robili s rozumom a s ohľadom na ostatných. Stačí dodržiavať základné pravidlá – nelietať nad cudzími pozemkami a nerušiť zvieratá v čase hniezdenia.
Noc plná dronov, o ktorej hovorí svet, je pre nás skôr mementom. Pripomína nám, že mier a pokoj nie sú samozrejmosťou. Keď večer sedíme na lavičke pred domom a pozeráme na hviezdy, sme vďační, že nad Utekáčom lietajú len netopiere a sovy. A ak už niekedy zazrieme svetielko dronu, dúfame, že patrí niekomu, kto natáča krásu našich lesov, a nie niekomu, kto má v pláne niečo zlé.
V každom prípade, pozorovanie oblohy sa v našom regióne stáva čoraz obľúbenejšou aktivitou. Či už ide o sledovanie hviezd na Jazere pri Utekáči, alebo o pozorovanie preletov vtáctva nad hrebeňom Vepra, vždy si nájdeme čas na to, aby sme zdvihli hlavu od zeme. A možno práve táto zdanlivo banálna činnosť nám pomáha udržať si nadhľad – aj nad tým, čo sa deje vo svete.